Sala Stampa

www.vatican.va

Sala Stampa Back Top Print Pdf
Sala Stampa


VIAGGIO APOSTOLICO DI SUA SANTITÀ GIOVANNI PAOLO II NELLA REPUBBLICA SLOVACCA (11-14 SETTEMBRE 2003) (IV), 12.09.2003


Questa mattina, lasciata la Nunziatura Apostolica, il Papa si reca all’aeroporto di Bratislava dove, alle ore 9, a bordo di un B 737/500 della SkyEurope, si trasferisce a Banská Bystrica. Qui, nella Piazza SNP (Piazza del Risorgimento Nazionale) ha luogo la Santa Messa, nella memoria del Santo Nome di Maria, con cui si dà solennemente inizio alla celebrazione del sinodo diocesano.

Nel corso del Sacro Rito, introdotto dall’indirizzo di omaggio del Vescovo di Banská Bystrica, S.E. Mons. Rudolf Baláž, e dopo la proclamazione del Santo Vangelo, il Santo Padre pronuncia l’omelia che riportiamo di seguito:

  OMELIA DEL SANTO PADRE IN LINGUA SLOVACCA

1. „ Srdce mi plesá v Pánovi " (resp. žalm). S radosťou v srdci, a s hlbokou vďačnosťou Pánu Bohu, sa dnes nachádzam na tomto námestí spolu s vami, drahí bratia a sestry, aby sme spoločne slávili spomienku Mena preblahoslavenej Panny Márie.

Nachádzame sa na mieste mimoriadne významnom pre dejiny vášho mesta: veď ono je pamätníkom nábožnej úcty vašich predkov k Všemohúcemu a k najsvätejšej Panne Márii, ako aj snahy neprajného režimu o profanáciu tohto vzácneho dedičstva v rokoch nie tak dávnych. Stĺp so sochou Panny Márie sú tichými svedkami týchto skutočností.

Všetkých vás z celého srdca pozdravujem. Predovšetkým vášho otca biskupa, Monsignora Rudolfa Baláža, ktorému ďakujem za srdečné slová privítania, a pomocného biskupa Monsignora Tomáša Gálisa. Pozdravujem aj kňazov, rehoľníkov, rehoľníčky, bohoslovcov, i laikov, ktorí sú v rôznych oblastiach živou oporou tejto diecéznej cirkvi, a nakoniec tých, čo prišli zo susedných diecéz a krajín.

S úctivým a srdečným pozdravom sa obraciam aj na pána prezidenta Slovenskej republiky, a na prítomných občianskych a vojenských predstaviteľov. Všetkým ďakujem za cennú pomoc preukázanú pri príprave tejto mojej návštevy.

2. „ Hl'a, služobnica Pána " (Lk 1,38), vraví Panna Mária v čítaní z evanjelia, ktoré sme práve počuli. Ona sa obracia na anjela Gabriela, ktorý jej zvestuje Božie povolanie stať sa matkou Jeho Syna. Vtelenie Slova je rozhodujúcim momentom v „pláne", ktorý Boh vyjavil od samého začiatku ľudských dejín, po prvotnom hriechu. On chce sprostredkovať ľuďom svoj vlastný život, pozývajúc ich, aby sa stali jeho deťmi. Je to povolanie, ktoré očakáva odpoveď od každého jednotlivca. Boh nenanucuje spásu. On ju ponúka ako iniciatívu lásky, na ktorú treba odpovedať slobodným rozhodnutím, tiež motivovaným láskou.

Dialóg medzi anjelom a Máriou, medzi nebom a zemou, je, v tomto zmysle, pre nás vzorom: pokúsme sa nájsť v ňom nejaké poučenie pre seba.

3. Anjel predkladá Boží zámer pre budúcnosť ľudstva, Mária odpovedá zodpovedne, obracajúc pozornosť na svoj súčasný stav: je zasnúbená s Jozefom, jemu je sľúbená za manželku (porov. Lk 1,34). Mária nerobí námietky voči Božím zámerom do budúcnosti, ale pýta objasnenie svojho súčasného stavu, v ktorom sa ako človek nachádza. Boh odpovedá na túto jej požiadavku tým, že nadväzuje s ňou dialóg. On rád má do činenia s osobami zodpovednými a slobodnými.

Čo z tohoto všetkého môže byť pre nás poučením? Mária nám ukazuje cestu k vyzretej slobode. V dnešných časoch je nemálo pokrstených kresťanov, ktorí si ešte stále neosvojili svoju vieru zodpovedne a uvedomele. Nazývajú sa kresťanmi, ale neodpovedajú v plnej zodpovednosti na prijaté milosti, stále ešte nevedia čo chcú, a prečo to chcú.

Hľa, poučenie na dnes: je nevyhnutné učiť sa slobode. Najmä je nutné, aby v rodinách rodičia vychovávali svoje deti k správnej slobode, pripravujúc ich na to, aby raz vedeli dať správnu odpoveď na Božie povolanie. Rodiny sú tým sadom, v ktorom vyrastajú sadenice nových generácií. V rodinách sa formuje budúcnosť národa.

Práve v tomto zmysle apelujem na diecéznu synodu, ktorú ste zvolali, aby bola jedinečnou príležitosťou na obnovenie pastorácie rodín a na objavenie vždy nových spôsobov ohlasovania evanjelia novým generáciám tejto vznešenej slovenskej zeme.

4. .„ Hl'a, služobnica Pána, nech sa mi stane podl'a tvojho slova " (Lk 1,38). Mária verí, a preto vraví áno. Je to viera, ktorá sa stáva životom: stáva sa záväzkom voči Bohu, ktorý ju napĺňa svojou prítomnosťou cez božské materstvo, a záväzkom voči blížnemu, ktorý očakáva jej pomoc v osobe Alžbety (porov. Lk 1,39-56). Mária sa slobodne a vedome odovzdáva do Božej iniciatívy, ktorá v nej realizuje svoje „veľké veci": mirabilia Dei.

Postoj Panny Márie pozýva každého z nás k zamysleniu: s každým z nás má Boh svoj zámer, na každého z nás sa obracia so svojím „povolaním". Rozhodujúce je rozpoznať toto povolanie, vedieť ho prijať, byť mu verným.

5. Drahí bratia a sestry, dajme priestor Bohu! V rôznorodosti a bohatstve jednotlivých povolaní, každý jeden sme pozvaní, podľa Máriinho vzoru, prijať Boha do svojho života a spolu s ním putovať týmto svetom, ohlasujúc jeho evanjelium a vydávajúc svedectvo jeho láske.

Nech je toto dnes naším spoločným predsavzatím, ktoré plní dôvery vkladáme do materských rúk Máriiných. Na jej príhovor nech dostaneme dar pevnej viery, ktorá osvetľuje horizont existencie a robí priehľadnými myseľ, ducha, i srdce. Amen!

[01389-AA.02] [Testo originale: Slovacco]

  TRADUZIONE IN LINGUA INGLESE

1 "My heart rejoices in the Lord" (Resp. psalm). It is with deep joy and profound gratitude to God that I join you in this square, dear Brothers and Sisters, to celebrate today the memorial of the Holy Name of Mary.

The place where we are assembled is especially meaningful in the history of your city. It calls to mind the respect and devotion of your Ancestors towards Almighty God and the Blessed Virgin Mary. At the same time it recalls the attempt to profane this precious inheritance, perpetrated by a bleak regime of not so many years ago. To all of this the column of the Blessed Virgin Mary is a silent witness.

I greet you all most affectionately: in the first place your Bishop, the Most Reverend Rudolf Baláž, whom I thank for his warm words of welcome. I greet the Auxiliary Bishop, the Most Reverend Tomáš Gális. I also greet the priests, the men and women religious, the seminarians and the laypeople who in different fields of endeavour are the living strength of this Diocesan Church. Finally I greet all who have come from neighbouring Dioceses and countries.

With respectful cordiality my greeting goes to the President of the Republic and to the civil and military authorities present. I thank all for the invaluable help they have given in preparing this journey of mine.

2. "Behold the handmaid of the Lord" (Lk 1:38), says Mary in the Gospel passage which we have just heard. She speaks to the Angel Gabriel who communicates to her God’s call to become the mother of his Son. The Incarnation of the Word is the decisive moment in that "project" made known by God from the beginning of human history, after the first sin. His will is to communicate to mankind his very life, by calling men and women to become his children. This call awaits the response of each person. God does not impose salvation; he proposes it as an initiative of love, to which one must reply by free choice, prompted by love.

The dialogue between the Angel and Mary, between heaven and earth, is in this sense paradigmatic: let us draw from it some indications for ourselves.

3. The Angel reveals God’s expectations for the future of mankind. Mary replies by drawing attention responsibly to her present situation: she is engaged to Joseph, promised as his spouse (cf. Lk 1:34). Mary does not raise objections to the future prepared by God; she asks for light on the present human circumstances in which she is involved. God responds to her request by entering into dialogue with her. He wishes to deal with persons who are responsible and free.

In all this, what is the lesson for us? Mary shows us the path towards a mature freedom. In our days, many baptised Christians have not yet made the faith their own in an adult and conscious way. They call themselves Christians and yet they do not respond in a fully responsible way to the grace they have received; they still do not know what they want and why they want it.

This is the lesson to be learned today: an education to freedom is urgently needed. Especially in the family, parents must educate their children to a correct freedom, so as to prepare them to respond properly to God’s call. The family is the nursery where the little plants, the new generations, are nurtured. In the family the future of the Nation is forged.

From this perspective, I pray that the Diocesan Synod which you are about to celebrate, will be a favourable occasion for relaunching the pastoral ministry to families and for finding ever new ways of proclaiming the Gospel to the new generations of this noble Land of Slovakia.

4. "Behold, I am the handmaid of the Lord, let it be to me according to your word" (Lk 1:38). Mary believes and therefore she says "yes". Her faith becomes life; it becomes a commitment to God, who fills her with himself through her divine motherhood. It becomes a commitment to her neighbour, who awaits her help in the person of her cousin Elisabeth (cf. Lk 1:39-56). Mary abandons herself freely and consciously to God’s initiative, which will achieve in her his "marvellous things": mirabilia Dei.

With the Virgin Mary’s example before us, we are invited to reflect: God has a project for each of us, he "calls" everyone. What is important is knowing how to recognise this call, how to accept it and how to be faithful to it.

5. My dear Brothers and Sisters, let us make room for God! In the variety and richness of diverse vocations, each one is called, like Mary, to accept God into one’s own life and to travel along the paths of the world with him, proclaiming his Gospel and bearing witness to his love.

May this be the resolution that we all make together today and that we place confidently in Mary’s maternal hands. May her intercession obtain for us the gift of a strong faith that makes clear the scope of our life and enlightens our mind, our spirit and our heart. Amen!

[01389-02.02] [Original text: Slovacco]

  TRADUZIONE IN LINGUA ITALIANA

1. "Il mio cuore esulta nel Signore" (Sal. resp.). Con intima gioia e profonda riconoscenza a Dio mi ritrovo oggi su questa piazza insieme con voi, cari Fratelli e Sorelle, per celebrare la memoria del Santo Nome di Maria.

Il luogo in cui ci troviamo è particolarmente significativo nella storia della vostra città: esso infatti richiama il rispetto e la devozione dei vostri padri verso il Signore Onnipotente e la Vergine Santissima e, insieme, il tentativo di profanazione di questa preziosa eredità, perpetrato da un regime oscuro in anni non ancora lontani. Di tutto questo la colonna della Vergine Maria è silenziosa testimone.

Vi saluto tutti di gran cuore: in primo luogo il vostro Vescovo Mons. Rudolf Baláž, che ringrazio per le cordiali parole con le quali mi ha accolto, e il Vescovo ausiliare Mons. Tomáš Gális. Saluto pure i sacerdoti, i religiosi, le religiose, i seminaristi, come anche i laici che nei vari campi sono forze vive di questa Chiesa diocesana, e infine tutti coloro che sono venuti dalle Diocesi e dai Paesi vicini.

Con deferente cordialità il mio saluto si dirige anche al Signor Presidente della Repubblica e alle Autorità civili e militari presenti. Tutti ringrazio dell'aiuto prezioso che hanno dato alla preparazione di questa mia visita.

2. "Eccomi, sono la serva del Signore" (Lc 1,38), dice Maria nel brano evangelico che abbiamo poc'anzi ascoltato. Ella si rivolge all'Angelo Gabriele, che le comunica la chiamata di Dio a diventare la madre del suo Figlio. L'incarnazione del Verbo costituisce il punto decisivo del "progetto" manifestato da Dio fin dall'inizio della storia umana, dopo il primo peccato. Egli vuole comunicare agli uomini la sua stessa vita, chiamandoli a diventare suoi figli. E' una chiamata che attende la risposta di ciascuno. Dio non impone la salvezza; la propone come iniziativa d'amore, a cui occorre rispondere con una libera scelta, motivata anch'essa dall'amore.

Il dialogo tra l'Angelo e Maria, tra il cielo e la terra, è, in questo senso, paradigmatico: vogliamo trarne qualche indicazione per noi.

3. L'Angelo prospetta le attese di Dio per il futuro dell’umanità, Maria risponde portando responsabilmente l'attenzione sul suo presente: è fidanzata con Giuseppe, promessa a lui come sposa (cfr Lc 1,34). Maria non solleva obiezioni circa il futuro di Dio, ma chiede lumi circa il presente umano in cui è implicata. Alla richiesta Dio risponde entrando con Lei in dialogo. Egli gradisce di aver a che fare con persone responsabili e libere.

Qual è, in tutto questo, la lezione per noi? Maria ci insegna il cammino verso una libertà matura. Nel nostro tempo, non sono pochi i cristiani battezzati che ancora non hanno fatta propria, in maniera adulta e consapevole, la loro fede. Si dicono cristiani, ma non reagiscono con responsabilità piena alla grazia ricevuta; ancora non sanno che cosa vogliono e perché lo vogliono.

Ecco la lezione da raccogliere oggi: è urgente educarsi alla libertà. In particolare, è urgente che, nelle famiglie, i genitori educhino alla giusta libertà i propri figli, per prepararli a dare l’opportuna risposta alla chiamata di Dio. Le famiglie sono il vivaio in cui si formano le pianticelle delle nuove generazioni. Nelle famiglie si forgia il futuro della Nazione.

Proprio in questa prospettiva, auspico che il Sinodo Diocesano, che vi apprestate a celebrare, costituisca un’occasione privilegiata per rilanciare la pastorale familiare e individuare vie sempre nuove per l'annuncio del Vangelo alle nuove generazioni di questa nobile Terra slovacca.

4. "Eccomi, sono la serva del Signore, avvenga di me quello che hai detto" (Lc 1,38). Maria crede e per questo dice di sì. E’ una fede che diventa vita: diventa impegno verso Dio, che la colma di sé con la maternità divina, e impegno verso il prossimo, che attende il suo aiuto nella persona della cugina Elisabetta (cfr Lc 1,39-56). Maria si abbandona liberamente e consapevolmente all'iniziativa di Dio, che realizzerà in Lei le sue "meraviglie": mirabilia Dei.

Di fronte all'atteggiamento della Vergine, ciascuno di noi è invitato a riflettere: su ciascuno Dio ha un progetto, a ciascuno Egli rivolge una sua "chiamata". Ciò che conta è di saper riconoscere tale chiamata, saperla accogliere, saperle essere fedeli.

5. Cari Fratelli e Sorelle, facciamo spazio a Dio! Nella varietà e ricchezza delle diverse vocazioni, ognuno è chiamato, sull'esempio di Maria, ad accogliere Dio nella propria vita e a percorrere con Lui le strade del mondo, annunciando il suo Vangelo e testimoniando il suo amore.

Sia questo l'impegno che tutti insieme oggi prendiamo, deponendolo fiduciosi nella mani materne di Maria. La sua intercessione ci ottenga il dono di una fede forte, che renda limpido l'orizzonte dell'esistenza e trasparenti la mente, lo spirito e il cuore. Amen!

[01389-01.02] [Testo originale: Slovacco]